Výkrik do tmy!
Už niekoľko dní sa mi motá v hlave myšlienka, z ktorej nateraz vznikol aj hnev a keďže zdravie mám len jedno, trocha sa rozpíšem.
Každý z nás vie v akej situácii sa ocitlo Slovensko (vlastne celý svet, ale zostaňme medzi hranicami štátu) na jar v roku 2020 kedy nás ovládol nepoznaný strašiak v podobe vírusu. Ak si dobre pamätám 12.03.2020 bol ten deň kedy sa vyhlásila povinná karanténa, každý sa, z pochopiteľných dôvodov, uzatvoril do svojej bubliny a svet sa zastavil. Týmto dňom sa asi zmenilo všetko aj u nás. Vtedy sme ešte nevedeli, že naša činnosť bude týmto konaním štátu tak ovplyvnená, že bude až ohrozená. Dva roky trvalo kým sa situácia ako tak stabilizovala a my sme mohli začať ďalej plánovať. Ale keďže sa naši východní susedia nepohodli, tak sa zo zúfalej situácie na Slovensku stala tragická.. Podľa mňa každý vie o čom píšem a problematiku určite nechcem rozvíjať, o to mi v tomto príspevku neide. To, čo mi vŕta v hlave už druhý rok je prístup našich štátnikov k problematike túlavých zvierat. Viac ako desať rokov útulky a združenia apelujú na štát aby sa zobudil a konal. Viac ako desať rokov počúvame, že sa na túto problematiku nedajú vyčleniť financie. Občas sa cítim ako akváriová rybička, ktorá síce vidí čo sa okolo nej vo svete deje ale okrem toho, že krúži dookola, rieši si svoje aby prežila, nezmôže nič. Človek sa s tým aj zmieri, naučí sa odriekania, skloní hlavu a denne je nútený "žobrať" od verejnosti pomoc aby zvieratá, o ktoré štát ani nezakopne, mali z čoho prežiť. A potom príde facka od štátu v podobe miliónovej lotérie, v podobe miliardovej pomoci krajine, ktorá sa háda so svojim susedom. Príde prebudenie a nechtiac sa človeku zakotvia v hlave myšlienky, že keby sa čo i len jediné percento z tých peňazí rozdelilo slovenským útulkom, možno nikdy viac by nemuseli "žobrať". Nám sa nedá odpustiť daň z nehnuteľnosti, ktorá činí ročne 300€, nám sa nedá prispieť na réžiu, krmivo, veterinu, ale doslova vyhadzovať miliardy do vzduchu nie je problém.. Reálne vo mne tú dlhoročnú beznádej vystriedal hnev a neviem sa vzdať myšlienky, že Slovensko by malo byť vďačné za súkromné útulky a združenia ktoré už aspoň dve desaťročia suplujú jeho povinnosť! Nevšímajú si nás, lebo zvieratá pre nich zrejme neznamenajú nič! V našej krajine momentálne čakajú na záchranu tisícky zvierat, ale útulky sú po strop zaplnené ďalšími tisíckami, ktoré treba kŕmiť a veterinárne ošetrovať. Náš štát je presvedčený, že tento problém útulky zvládajú ľavou zadnou, ale opak je pravdou. Nejedna kolegyňa sa už psychicky zrútila kvôli bezmocnosti a mnohé to vzdali už nadobro, lebo nevládali bojovať s veternými mlynmi.. Štát nám nedáva možnosť podpory ani v podobe grantov, projektov, lebo útulky podľa aktuálnej legislatívy nespadajú ani do jedného oboru, ktorý je oprávnený o grant požiadať. Slovensko sa tvári, že je "západnou krajinou", "kamaráti" sa s veľmocami, ale základné problémy si nevie upratať, lebo nemá záujem. Prosím neberte tento príspevok ako útok, je to iba reálny opis zúfalej situácie, ktorá ovplyvňuje život bezbranných zvierat.. Prijal sa sice zákon ale je nevymožiteľný a ochranári majú ruky zviazané. Máme zákon, ktorý keď si podrobne prečítate zistíte, že má viac dier ako ementál. Tyran, ktorý zatne sekeru psovi do hlavu sa nedá stíhať, lebo "konal v amoku a svoj čin oľutoval". Skoro zabil zviera, ale však takých sú tisíce a čo už koho zaujíma život psa.. Deti, ktoré zhodili tri lastovičie hniezda a zavraždili tak 13 mláďat sa nemôžu stíhať, lebo sú neplnoleté a ich rodičia sú sociálne slabší (aby sme sa pekne vyjadrili) takže opäť zamietnuté pod koberec! Hnijúci pes na reťazi sa nedá odobrať, lebo nikto nemá oprávnenie vstúpiť na pozemok, postarať sa o zviera a veterinárna správa nariadi akurát tak veterinárne ošetrenie, ktoré si má majiteľ zabezpečiť.. A mohli by sme do rána pokračovať.. Je vo mne strašný hnev a zúfalstvo.. Neviem čo bude zajtra, nechcem myslieť na to čo bude o mesiac a plánovať už vôbec nie.. Je nespravodlivé, že o osude zvierat rozhoduje niekto, komu sú úplne ľahostajné... Situácia u nás v útulku je taká, že máme v opatere 121 psíkov a dlh vo výške 16.000€, lebo sme si na začiatku roka, kedy sme konečne začali vidieť svetlo na konci tunela, dovolili plánovať. Náš dlh pozostáva z dlhu za strechu, ktorý činí ešte 8000€, z dlhu za veterinu vo výške 3600€, máme neuhradený nájom za pozemok vo výške 2400€ a za vybudovanie odvodu dažďovej vody máme nedoplatenú faktúru vo výške 2000€. Keď sme sa pustili do rekonštrukcie strechy, požiadali sme naše zmluvné obce o pomoc. Máme 43 zmluvných obcí v okrese, z ktorých nás svojou pomocou podporilo až 5!!! celkovou sumou vo výške 1.850€!!! Sme nesmierne vďačné za tieto príspevky ale zvyšná suma projektu vo výške 34.500€ bola a je opäť iba na nás a neostalo nám nič iné, ako denne prosiť o pomoc verejnosť. Veci sa teda majú tak, že Clyde, Bully, Bojar, Peri, Britta, Apollo, Zara, Jerry, Roger, Milly, Bongo, Eliot a desiatky ďalších živých bytostí okrem nás a Vás nikoho nezaujímajú.. Ja viem, že týmto príspevkom nič nezmením, ale aspoň sa mi uľavilo trocha na duši a na komentáre typu "prečo nepožiadate o pomoc štát alebo samosprávy" budem s väčším kľudom odpovedať jednoducho "PRETO!" Ďakujem za prečítanie a v mene všetkých neviditeľných zvierat ďakujem, že ste!!! Veronika Dosoudilová - predseda OZ DOGAZYL Celý čas ako som to písala som zvažovala či sem na koniec pridám číslo účtu. Nechcela som, nemalo to byť o tom. Dospela som ale k záveru, že musím, lebo keď nám nepomôžete, nezvládneme to! Nikdy sme neodmietli ani jediného hladného psa a pokiaľ nám krmivo vydrží ani neodmietneme, ale máme obavy, že zo zlej situácie môže byť ešte horšia a tak musíme prosiť o pomoc. Ďakujeme! Číslo účtu: Pre Slovensko Tatra Banka: IBAN: SK27 1100 0000 0029 2685 7357 SWIFT: TATRSKBX Účel platby: NÁDEJ Pre Českú republiku FIO: 2302112664/2010 Účel platby: NÁDEJ PayPal: dogazyl@azet.sk Materiálna pomoc: https://www.preutulky.sk/31 Veterinárne doplnky: https://www.preutulky.vet/dogazyl/ 2% z dane: https://dogazyl.sk/podporte-nas#dane_2 Náhľad do našich mesačných príjmov a výdavkov nájdete tu: https://dogazyl.sk/prehlad-hospodarenia
Každý z nás vie v akej situácii sa ocitlo Slovensko (vlastne celý svet, ale zostaňme medzi hranicami štátu) na jar v roku 2020 kedy nás ovládol nepoznaný strašiak v podobe vírusu. Ak si dobre pamätám 12.03.2020 bol ten deň kedy sa vyhlásila povinná karanténa, každý sa, z pochopiteľných dôvodov, uzatvoril do svojej bubliny a svet sa zastavil. Týmto dňom sa asi zmenilo všetko aj u nás. Vtedy sme ešte nevedeli, že naša činnosť bude týmto konaním štátu tak ovplyvnená, že bude až ohrozená. Dva roky trvalo kým sa situácia ako tak stabilizovala a my sme mohli začať ďalej plánovať. Ale keďže sa naši východní susedia nepohodli, tak sa zo zúfalej situácie na Slovensku stala tragická.. Podľa mňa každý vie o čom píšem a problematiku určite nechcem rozvíjať, o to mi v tomto príspevku neide. To, čo mi vŕta v hlave už druhý rok je prístup našich štátnikov k problematike túlavých zvierat. Viac ako desať rokov útulky a združenia apelujú na štát aby sa zobudil a konal. Viac ako desať rokov počúvame, že sa na túto problematiku nedajú vyčleniť financie. Občas sa cítim ako akváriová rybička, ktorá síce vidí čo sa okolo nej vo svete deje ale okrem toho, že krúži dookola, rieši si svoje aby prežila, nezmôže nič. Človek sa s tým aj zmieri, naučí sa odriekania, skloní hlavu a denne je nútený "žobrať" od verejnosti pomoc aby zvieratá, o ktoré štát ani nezakopne, mali z čoho prežiť. A potom príde facka od štátu v podobe miliónovej lotérie, v podobe miliardovej pomoci krajine, ktorá sa háda so svojim susedom. Príde prebudenie a nechtiac sa človeku zakotvia v hlave myšlienky, že keby sa čo i len jediné percento z tých peňazí rozdelilo slovenským útulkom, možno nikdy viac by nemuseli "žobrať". Nám sa nedá odpustiť daň z nehnuteľnosti, ktorá činí ročne 300€, nám sa nedá prispieť na réžiu, krmivo, veterinu, ale doslova vyhadzovať miliardy do vzduchu nie je problém.. Reálne vo mne tú dlhoročnú beznádej vystriedal hnev a neviem sa vzdať myšlienky, že Slovensko by malo byť vďačné za súkromné útulky a združenia ktoré už aspoň dve desaťročia suplujú jeho povinnosť! Nevšímajú si nás, lebo zvieratá pre nich zrejme neznamenajú nič! V našej krajine momentálne čakajú na záchranu tisícky zvierat, ale útulky sú po strop zaplnené ďalšími tisíckami, ktoré treba kŕmiť a veterinárne ošetrovať. Náš štát je presvedčený, že tento problém útulky zvládajú ľavou zadnou, ale opak je pravdou. Nejedna kolegyňa sa už psychicky zrútila kvôli bezmocnosti a mnohé to vzdali už nadobro, lebo nevládali bojovať s veternými mlynmi.. Štát nám nedáva možnosť podpory ani v podobe grantov, projektov, lebo útulky podľa aktuálnej legislatívy nespadajú ani do jedného oboru, ktorý je oprávnený o grant požiadať. Slovensko sa tvári, že je "západnou krajinou", "kamaráti" sa s veľmocami, ale základné problémy si nevie upratať, lebo nemá záujem. Prosím neberte tento príspevok ako útok, je to iba reálny opis zúfalej situácie, ktorá ovplyvňuje život bezbranných zvierat.. Prijal sa sice zákon ale je nevymožiteľný a ochranári majú ruky zviazané. Máme zákon, ktorý keď si podrobne prečítate zistíte, že má viac dier ako ementál. Tyran, ktorý zatne sekeru psovi do hlavu sa nedá stíhať, lebo "konal v amoku a svoj čin oľutoval". Skoro zabil zviera, ale však takých sú tisíce a čo už koho zaujíma život psa.. Deti, ktoré zhodili tri lastovičie hniezda a zavraždili tak 13 mláďat sa nemôžu stíhať, lebo sú neplnoleté a ich rodičia sú sociálne slabší (aby sme sa pekne vyjadrili) takže opäť zamietnuté pod koberec! Hnijúci pes na reťazi sa nedá odobrať, lebo nikto nemá oprávnenie vstúpiť na pozemok, postarať sa o zviera a veterinárna správa nariadi akurát tak veterinárne ošetrenie, ktoré si má majiteľ zabezpečiť.. A mohli by sme do rána pokračovať.. Je vo mne strašný hnev a zúfalstvo.. Neviem čo bude zajtra, nechcem myslieť na to čo bude o mesiac a plánovať už vôbec nie.. Je nespravodlivé, že o osude zvierat rozhoduje niekto, komu sú úplne ľahostajné... Situácia u nás v útulku je taká, že máme v opatere 121 psíkov a dlh vo výške 16.000€, lebo sme si na začiatku roka, kedy sme konečne začali vidieť svetlo na konci tunela, dovolili plánovať. Náš dlh pozostáva z dlhu za strechu, ktorý činí ešte 8000€, z dlhu za veterinu vo výške 3600€, máme neuhradený nájom za pozemok vo výške 2400€ a za vybudovanie odvodu dažďovej vody máme nedoplatenú faktúru vo výške 2000€. Keď sme sa pustili do rekonštrukcie strechy, požiadali sme naše zmluvné obce o pomoc. Máme 43 zmluvných obcí v okrese, z ktorých nás svojou pomocou podporilo až 5!!! celkovou sumou vo výške 1.850€!!! Sme nesmierne vďačné za tieto príspevky ale zvyšná suma projektu vo výške 34.500€ bola a je opäť iba na nás a neostalo nám nič iné, ako denne prosiť o pomoc verejnosť. Veci sa teda majú tak, že Clyde, Bully, Bojar, Peri, Britta, Apollo, Zara, Jerry, Roger, Milly, Bongo, Eliot a desiatky ďalších živých bytostí okrem nás a Vás nikoho nezaujímajú.. Ja viem, že týmto príspevkom nič nezmením, ale aspoň sa mi uľavilo trocha na duši a na komentáre typu "prečo nepožiadate o pomoc štát alebo samosprávy" budem s väčším kľudom odpovedať jednoducho "PRETO!" Ďakujem za prečítanie a v mene všetkých neviditeľných zvierat ďakujem, že ste!!! Veronika Dosoudilová - predseda OZ DOGAZYL Celý čas ako som to písala som zvažovala či sem na koniec pridám číslo účtu. Nechcela som, nemalo to byť o tom. Dospela som ale k záveru, že musím, lebo keď nám nepomôžete, nezvládneme to! Nikdy sme neodmietli ani jediného hladného psa a pokiaľ nám krmivo vydrží ani neodmietneme, ale máme obavy, že zo zlej situácie môže byť ešte horšia a tak musíme prosiť o pomoc. Ďakujeme! Číslo účtu: Pre Slovensko Tatra Banka: IBAN: SK27 1100 0000 0029 2685 7357 SWIFT: TATRSKBX Účel platby: NÁDEJ Pre Českú republiku FIO: 2302112664/2010 Účel platby: NÁDEJ PayPal: dogazyl@azet.sk Materiálna pomoc: https://www.preutulky.sk/31 Veterinárne doplnky: https://www.preutulky.vet/dogazyl/ 2% z dane: https://dogazyl.sk/podporte-nas#dane_2 Náhľad do našich mesačných príjmov a výdavkov nájdete tu: https://dogazyl.sk/prehlad-hospodarenia