Kto je množiteľ a čo je množiareň?

Prinášame vám článok o množiteľoch a množiarňach, lebo nám je jasné, že nestačí „iba“ prevádzkovať útulok a inzerovať psy, je nutné, aby sme sa aj niečo nové naučili, aby sme problematiku tulákov riešili komplexne.

Množiarne sú problémom, o ktorom počul už asi každý, a predsa je nutné na ne stále dookola upozorňovať, a hlavne, je dôležité si objasniť, koľko rôznych foriem množenia existuje.

Väčšina z nás si pri pojme množiareň, množiteľ, predstavuje budovu, pivnicu, kde sa psíky tlačia v klietkach pre králiky, celý život iba rodia a keď doslúžia, skončia na ulici, alebo horšie. Je to presne tak, ale povedzme si o týchto miestach trochu viac.

Máte doma čistokrvného psíka bez preukazu pôvodu, lebo ste si chceli ušetriť peniaze a aj tak s ním nechcete chodiť na výstavy? Videli ste jeho rodičov, keď ste ho kupovali? A ste si istí, že to, čo vám bolo ukázané, ako rodičia, naozaj rodičia boli? Kde ste si psíka prevzali? Videli ste, kde žil predtým? Kde sa narodil? Bolo vaše šteniatko očkované a odčervené, ako malo byť? Máte pocit, že práve kúpou šteniatka od množiteľa, ste toho svojho zachránili? 


Množiteľ berie psa ako predmet, biznis, niečo, čo mu zarába peniaze, povedzme, ako keď predávate hrnce. Hrnce ale nepotrebujú jesť, piť, nepotrebujú lásku, spoločnosť, nedýchajú, nežijú, necítia, pre množiteľa ani pes necíti, nežije, len rodí, zarába a keď prestane zarábať, stane sa zbytočným. Tieto psy žijú v klietkach cca 60x60 cm, aby sa ich v miestnosti na to určenej zmestilo čo najviac. Klietky sú z pletiva, aby výkaly prepadli spodkom, aby sa nemuseli čistiť, otvárať, aj keď, asi by veľmi nemalo čo byť čistené, keďže výkaly sú často jedinou potravou týchto psov. Granule vidia veľmi zriedkakedy, ak vôbec, možno sa im raz za čas ujde suchý chlieb, rohlík, vodu vidia tak málokedy, že mnohí sa jej po zachránení boja a treba ich učiť piť z misky.

V každej klietke žije niekoľko psov, sučky a samec, aby sučky mal kto nakrývať. Ak porodia viaceré naraz, aspoň si navzájom odchovajú šteniatka, keby aj niektorá pôrod neprežila. Sučka sa prvýkrát hára vo veku 6-8 mesiacov, to je, ako 12-14 ročné dievča, a vtedy aj rodí prvýkrát, a potom každých 6 mesiacov znova a znova, či už prirodzene, alebo cisárskym rezom. Tieto psy za celý život nevidia svetlo, nepocítia pohladenie, nezačujú milé slovo, sú to len veci. Keď takáto sučka, alebo aj pes, prestane byť schopná mať šteniatka, alebo ochorie, alebo nie je dosť mini, aby mala mini šteniatka, stáva sa nepotrebnou a je nechaná napospas osudu. Nie je ojedinelé, že umierajú priamo v klietke a stávajú sa dokonca potravou pre tých, čo ešte žijú. To, s čím sa stretávame najčastejšie je, keď množiteľ takéto nepotrebné „veci“ vezme a vyhodí niekam do poľa, k útulku, alebo len tak, kde mu to napadne. Tieto psíky my potom nachádzame v neopísateľnom stave, fotografie vám aspoň z časti napovedia a pomôžu predstaviť si, čím si prešli...

Keď si kúpite šteniatko od sučky, ktorá žila vo vyššie opísaných podmienkach, isto vám je jasné, že je takmer vylúčené, aby z neho vyrástol zdravý psík, ktorý vám bude robiť radosť. Takéto šteniatka sú málokedy veterinárne ošetrené tak, ako by mali byť. Možno vám k nemu aj dajú očkovací preukaz, avšak nikto vám nezaručí, že tú vakcínu vaše šteniatko naozaj dostalo, nehovoriac o červoch. Okrem toho, keďže v množiarňach sa krížia medzi sebou príbuzné psíky, u ich šteniat sa potom objavujú rôzne zdravotné vady, genetické zmeny, ktoré často spôsobujú stavy nezlučiteľné so životom a psík v istom veku umiera a vy mu nedokážete pomôcť. Alebo bude mať takú vadu, ktorá mu bude spôsobovať bolesti a nakoniec budete nútení svojho psíka dať utratiť, aby už nemusel trpieť. 

Okrem fyziologických zmien je potrebné spomenúť aj psychické vady takýchto šteniat, keďže u šteniatok v prvých 12 týždňoch nastáva tzv. imprinting, čiže šteňa sa učí, ako byť psom, avšak od matky, ktorá vo svojom živote nevidela slnko, nestála na tráve a nepoznala lásku, sa nemôže naučiť, ako sa má skutočný pes správať. Je teda jasné, že takýto pes bude mať problémy so správaním, môže byt agresívny, alebo bojazlivý, v každom prípade ale určite nebude zdravý, sebavedomý spoločník, akého ste chceli a akého by ste mali mať. Je nám jasné, že keď už si toto šteňa vezmete domov, budete ho ľúbiť, takže sa budete snažiť jeho problémy, či už zdravotné, alebo psychické, riešiť, čo ale tiež bude niečo stáť.

No povedzte, nebolo by sa viac oplatilo kúpiť si šteňa z overenej chovnej stanice, ktoré bude zdravé, normálne a bude vám robiť len a len radosť? Isto, pre každý prípad existujú aj výnimky, je však oveľa menej pravdepodobné, že si kúpite choré šteňa z overenej chovnej stanice, ako to že vaše šteňa od množiteľa bude v poriadku.

Ak si teraz hovoríte, že práve tieto šteniatka treba zachrániť, tak si uvedomte, že kým bude dopyt, bude aj ponuka a kúpou šteniatka od množiteľa nepomôžete nikomu, práve naopak, podporíte množiteľa v jeho činnosti a on bude veselo pokračovať.

Isto ste si už položili otázku, kam sa toľko šteniat dá umiestniť?! Množitelia psíkov neumiestňujú, ale predávajú ako "reďkovky na trhu"... Šteniatka v 6-8. týždni sa naložia do prepraviek "ako zemiaky", príde výkupca, zaplatí v hotovosti (za kus) a odvezie niekedy naraz aj 100 šteniat. Hej, naťahujeme odpoveď kam vlastne idú, lebo ani napísať sa nám to nedá bez plaču.. Oni totiž putujú do laboratórií, rôznych kozmetických firiem, na pokusy, výskumy a testy.

Tieto množiarne však nie sú jediným problémom, nie sú jedinou príčinou, prečo je na uliciach a v útulkoch tak veľa nechcených psov. Aj keď váš pes nežije v klietke 60x60 cm, ak sa vám pravidelne doma rodia šteniatka bez rodokmeňa, tiež je to množenie, možno v malom a nie pre peniaze, ale je to množenie. Ja viem, poviete si, veď vy tým svojim šteniatkam vždy nájdete dobré domovy, ste v kontakte, ľúbite ich a to je fajn, avšak, ak by sa tie šteniatka nenarodili, záujemci by si možno vybrali psíka z útulku, z ulice, alebo by si kúpili psíka z chovnej stanice.

Veľakrát počujeme, že tá, ktorá sučka je rada mamina, že je šťastná, keď má šteniatka, to je však omyl, psy fungujú na princípe pudov, konajú tak, ako im káže príroda, šteniatka odchovajú a život ide ďalej. Ak by sučky naozaj rady rodili a vedeli by, že to sú ich deti, tak by sa nemohlo stať, že syn nakryje svoju mamu, alebo otec dcéru, sú to pudy, inštinkty, zákony prírody, nie je to vedomý incest.

Taktiež medzi ľuďmi panuje mýtus, že sučka by mala mať aspoň raz za život šteniatka, aby sa vyhla rakovina v neskoršom veku. NEZMYSEL! A neverte tomu, ani keby vám to hovoril váš veterinár. Faktom je, že pokiaľ v sučke budú pohlavné orgány, budú v nej pracovať aj hormóny, ktoré rakovinu maternice, vaječníkov, alebo mliečnych žliaz môžu spustiť. Jedinou ochranou, alebo spôsobom, ako znížiť toto riziko, je sterilizácia, pri ktorej sa odstránia vaječníky aj maternica. Rakovina nemôže napadnúť orgán, ktorý tam už nie je. Niečo podobné platí aj pre psov. Takmer každý pes vo vyššom veku trpí na problémy s prostatou, pričom, kým sa tieto prejavia, často býva už neskoro. Včasnou kastráciou sa prostata stiahne a psík môže veselo žiť v zdraví až do vysokého veku, veď vždy je lepšie podstúpiť narkózu u mladého psa, ako u starčeka, kde to už môže byt veľké riziko.

Takže nie, neexistuje dobrý dôvod, aby vaša sučka mala šteniatka, pokiaľ nemá rodokmeň a nie je uchovnená s génmi, ktoré sa oplatí ďalej kultivovať. Bodaj by sme žili vo svete, kde by sa každé šteniatko mohlo narodiť, bodaj by bolo tak málo psov, že by sme sa nenarodených nevedeli dočkať. Bodaj by denne na uliciach, v útulkoch, v množiarňach neumierali desiatky, stovky psíkov. Až budeme v takomto svete žiť, potom sa budeme tešiť každému šteniatku, to už ale bude svet, kde nebudú množitelia, kde ani jeden pes nebude trpieť, každý bude v dobrom domove, nebudú prípady týrania. Kým však tento svet nastane, musíme sa zamyslieť, ako by sme vedeli pomôcť tým, čo už na svete sú a uistiť sa, že ich viac na tento svet neprivedieme.

Autor: OZ Dog Azyl

/Fotografie sú z rôznych zdrojov/